Odborníci varujú, že rakúske ľadovce sa úplne roztopia najneskôr v roku
2075. Aktualizované klimatické údaje však naznačujú zrýchľovanie
otepľovania a zmeny klímy, s veľkou pravdepodobnosťou preto zmiznú ešte
skôr. Aj napriek vysokej nadmorskej výške sa totiž teploty vzduchu v
Alpách pri západe slnka teraz pohybujú nad 20 stupňami Celzia.
Výrazný úbytok ľadovcov zaregistrovali aj turisti, ktorí do hôr
prichádzajú s dlhším odstupom času. Ľadovec Pasterze v minulosti siahal
výrazne nižšie do údolia, teraz meria len asi osem kilometrov.
Na prelome milénia siahalo ľadové pole "až úplne tam hore, stačilo sa
kúsok zviezť lanovkou a vystúpili ste priamo na Pasterze. Teraz je
(ľadovec) o 100 – 150 metrov ďalej," uvádza Herbert Hoegl. Spolu
s manželkou sa na Grossglocknerskú vysokohorskú cestu (Großglockner
Hochalpenstrasse) vrátili približne po dvoch desaťročiach.
Großglockner Hochalpenstrasse každoročne navštívi asi jeden milión
turistov. Najvyššie položená spevnená priesmyková cesta v Rakúsku je
otvorená od mája do októbra, po zvyšok roka je neprejazdná pre veľké
množstvo snehu. Rekord je 21 metrov v roku 1953. Úrady sa na ňu v lete
snažia prilákať najmä cyklistov, motorkárov a elektromobily. V porovnaní
s bežnými autami platia nižšie mýto. Niekoľkokrát sa tu konali aj
cyklistické preteky Giro d'Italia.
Cesta kopíruje starú obchodnú trasu z čias Keltov a Rimanov a spája
mesto Bruck v spolkovej krajine Salzbursko s mestom Heiligenblut v
Korutánsku. Nad ňou sa týči 3798 metrov vysoký Grossglockner. V rokoch
1930 až 1935 dala jej výstavba počas Veľkej hospodárskej krízy prácu
približne 3000 nezamestnaným mužom. Od svojho dokončenia slúžila pre
automobilky aj ako miesto na testovanie bŕzd a motorov.